Artikulárny kostol - Svätý Kríž
Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelickýkostol, ktorý patrí k najväčším dreveným stavbám v Strednej Európy. Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi.V súvislosti s výstavbou vodného diela bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na územi starého veľkopaludzského chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky.. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22.8.1982. Na tejto posviacke sa zúčastnilo okolo 10 000 ľudí, jednak to boli členovia cirkvi a množstvo hostí. Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slov. drevenej cirkevnej architektúry.
Havránok - Liptovská Mara
Archeologická lokalita sa nachádza na vŕšku Úložisko pri vodnej nádrži Liptovská Mara. Našlo sa tu sídlisko z mladšej doby železnej (300-100 pred n.l.). V súčasnosti prebieha rekonštrukcia časti keltskej osady Kotínov s obetišťom z 1. storočia pred n.l. Boli objavené zvyšky spaľovaných obiet (obilie, šperky) a v studni kosti siedmich ľudí, pravdepodobne obetí náboženských rituálov. V 11. až 15. storočí tu stál slovanský drevený hrádok opevnený palisádami. Stavby obydlia, obetiská, pec a rôzne predmety boli čiastočne rekonštruované a tvoria archeologické múzeum v prírode. Ďalej sa tu nachádzajú rekonštrukcie keltských stavieb, rekonštruovaná latenská hradba a brána,stredoveká obranná priekopa, most, dlaždené nádvorie a suterén drevenej, obytnej veže, rekonštruuje sa stredoveký kostol. Vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1967.
Skanzen Pribylina
Múzeum leží v ústi Račkovej doliny, takže priamo nad ním sa vypínajú štíty Západných Tatier. Sprístupnené verejnosti je od roku 1991. Múzeum liptovskej dediny v Pribiline je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. R. 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť. Ide o stavby zo zátopovej oblasti vodného diela Liptovská Mara a z niektorých obcí horného a dolného Liptova. Život obyvateľov dediny približuje obydlie želiara z Liptovskej Sielnice a Černovej, bývanie stredných roľníkov a remeselníkov reprezentujú domy krajčíra a remenára z Likavky, kováča z Liptovskej Kokavy a kolára z Liptovskej Sielnice. Život bohatších vrstiev dokumentuje dom richtára z Liptovského Trnovca, zemiansky dom z Paludze a kaštieľ z Parížoviec. Zaujímavý je aj objekt školy z Valaskej Dubovej. Dominantou areálu je gotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. V múzeu Liptovskej dediny sa organizujú aj príležitostné kultúrne podujatia. Atrakciou je možnosť jazdy na koňoch. Predaj suvenírov a občerstvenia.
Vlkolínec
Miestna časť Ružomberka vo výške 718 m na južnom skalnatom svahu vrchu Sidorovo (1099m) v pohorí Veľká Fatra nad Revúckou dolinou. Najzachovalejšia rezervácia ľudovej architektúry na Slovensku. Čisto drevená obec bola od 1977 pamiatková rezervácia ľudovej architektúry a v decembri 1993 zapísaná do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Prvá písomná zmienka je z roku 1376 ako ulica mesta Ružomberok. Vznikol ako osada drevorubačov, alebo uhliarov. Ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou. Dominantou obce je drevená zvonica. V obci je 45 pôvodných stavieb ľudovej architektúry, ktoré tvoria pozoruhodnú architektonickú jednotu. Drevenice, priľahlé hospodárske objekty sú ideálne zachovalým obrazom niekdajšej slovenskej horskej obce s celým jej svojrázom. Je to živý skanzen slovenského horského bývania na pôvodnom mieste.
Hrad Likavka
Najväčší hrad Liptova. Zrúcanina hradu je na výbežku Predného Choča v nadmorskej výške 657m. Hrad postavili v roku 1315, keď Liptov patril do veľkej Zvolenskej župy, ktorú spravovali z Pustého hradu pri Zvolene . Mal strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. Dal ho vybudovať pravdepodobne zvolenský župan magister Donč. V rokoch 1431 až 1434 bol v rukách husitov, od 1435 ho vlastnili Hunyadyovci. V tom čase sa do hradu vstupovalo severnou štvorbokou vežou, ktorá má to isté datovanie. Hrad bol pomerne skromným sídlom, klenby tu boli iba v pivničných priestoroch, ostatné miestnosti mali drevené stropy, jediným prepychom boli sklenené okná, ktoré vyrobili sklárne v Ľubochnianskej doline v stredoveku patriace k hradu. Pôvodný horný hrad v druhej polovici 15 st. prestavali a do severozápadnej časti postavili štvorposchodový palác.
Liptovský Hrad
Nazývaný aj hrad Liptov, Liptovský starý hrad, Veľký hrad liptovský, Sielnický hrad. Dal meno celému regiónu. Za svoje meno vďačí pravdepodobne pôvodnému majiteľovi Ľubota - Ľubtov hrad, pomaďarčením sa zmenil Ľubtov, neskôr na Liptov. Konzervované základy hradu, situovaného v extrémnej polohe na vrchu zvanom Hrad v Chočských vrchoch v nadmorskej výške 1000m, sú sprístupnené. Jeho ruiny dokladajú pôdorys a funkcie feudálneho sídla, ktoré bolo zničené a opustené v 15. st. Hrad vznikol v druhej štvrtine 13. st. Prvá písomná zmienka o ňom je z 1262. Pôvodne bol kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Spočiatku tu sídlil zástupca zvolenského župana. Na začiatku 14. st. patril pravdepodobne Matúšovi Čákovi, v rokoch 1313-1337 zvolenskému kráľovskému županovi, magistrovi Dončovi. Okolo roku 1340 sa Zvolenská župa rozpadla na menšie župy, ktoré mali svoje hrady ako administratívne centrá. Župným hradom Liptova sa stal Liptovský hrad, ktorý sa od 1396 uvádza aj prívlastkom Veľký (Magnum catrum, Magnum castrum Liptovience). Roku 1397 obsadili hrad vojská moravského markogrófa Prokopa a opolského kniežaťa Vladislava, prívržencov českého kráľa Václava IV. V roku 1399 kráľ Žigmund vyzdvihuje zásluhy šlachticov pri obrane hradu a odmeňuje ich donáciami na liptově a v banskej oblasti. Tak získal 1406 Mikuláš Gara hrad a hodnosť liptovského župana. Hrad v roku 1441 pravdepodobne obsadili husiti. Možno tak usudzovať z donácie kráľa 1440 a 1441 Ladislavovi Rikolfimu zo Šarišskej Kamenice, kde bola podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť. Rikolfiho v roku 1445 obvinili zo zbojstva a uväznili. Roku 1447 ho kráľ omilostil s tým, že hrad, ktorý bol centrom lupežných výprav, zbúra. Listina z 1453 uvádza už len pusté miesto. V nasledujúcom roku 1454 Ján Hunyady daroval Pongrácovcom majetky v liptově. Popri Likave a Liptovskom Hrádku aj Liptovský hrad s požiadavkou na jeho opravu. V roku 1459 kráľ Matej Korvín daroval všetky tri liptovské hrady a Oravský hrad Petrovi Komorskému, ktorého vymenoval za liptovského a oravského župana. Komorovský sa však pridal k odbojnej šľachte, sympatizujúcej s poľskými kráľmi. Matej Korvín, po uzavretí spišskonovoveského mieru v roku 1474 s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským , Komorovskému majetky odňal a budovy i hradby Liptovského hradu dal zdemolovať až po základy. Vyše päťsto rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál.
Hrad v Liptovskom Hrádku
Zrúcanina gotického hradu s pripojeným renesančným zámkom stojí na malej vyvýšenine uprostred roviny, od ktorej ho pôvodne delila vodná priekopa. Nachádza sa severne od mesta pri privádzači na diaľnicu D-1. Pôvodne tu stál nížinný hrad s vodnou priekopou, ktorá sa zachovala v podobe jazierka. Hrad vznikol po roku 1312 okolo staršej strážnej veže pri dôležitej považskej ceste. Patril ku kráľovským majetkom, v roku 1433 ho dobyli husiti, neskôr ho obsadili jiskrovci a aj potom často menil majiteľov. Od roku 1453 patril Pongrácovcom, potom od 1462 Štefanovi Zápoľskému, 1478 Jánovi Korvínovi, 1485 Imrichovi a Štefanovi Zápoľským a Štefanovej vdove Hedvige Tešinskej, 1521 Jánovi Zápoľskému, 1527 Jánovi a Alexovi Thurzovcom. Na prestavbe dolného hradu na renesančný kaštieľ sa v krátkom období 1600 až 1603 vystriedali viacerí majitelia, s prestavbou začali Balassovci, ukončili ju Šandorfovci a objekty od roku 1604 používali Pongrácovci. Najväčšiu strategickú úlohu mal v období stavovských povstaní v 17. st. Veliaci cisársky generál vybudoval proti povstalcom Františka Rákocziho silnú obranu. Rozšíril ju aj na okolité kopce, kde vybudoval mohutné valy a bašty. Bašta na Hradnej hore bola predsunutou strážou samého Hrádku.
Múzeum Janka Kráľa
Múzeum Janka Kráľa vzniklo v r. 1955 a od roku 1961 sídli v bývalom župnom dome (tzv. Seligovský dom). Múzeum v súčasnosti skúma, dokumentuje, uchováva, ochraňuje a prezentuje zbierky - fondy historického, etnografického, umeleckého charakteru, ktoré súvisia s vývojom Liptovského Mikuláša a literátmi Liptova. Múzeum taktiež dokumentuje súdobé dianie v meste pre potreby kroniky mesta. V súčasnosti spravuje viac ako 30 000 kusov zbierok. Svoju činnosť prezentuje v troch stálych expozíciách a vo výstavnej sieni. Má vlastnú edičnú a publikačnú aktivitu, organizuje kultúrno-výchovné podujatia. Zriaďovateľom múzea je Mesto Liptovský Mikuláš.
